Archívna
fotografia
okolia
parkoviska
zhruba
z
roku
1970.
Hore
budova
bývalej
turistickej
nocľahárne
a
jedálne.
Dobšinská
ľadová
jaskyňa
je
súčasťou
veľkého
jaskynného
komplexu
spolu
so
Stratenskou
jaskyňou,
v
minulosti
ju
však
“osamostatnilo”
prepadlisko
Duča,
takže
dnes sú jaskyne rozdelené. Stratenská nie je sprístupnená.
Vchod
do
Dobšinskej
ľadovej
jaskyne:
970
m.n.m.,
130
m
nad
hladinou
riečky
Hnilec.
Keďže
jaskyňa
je
vyššie
vo
svahu
kopca
Duča,
od
parkoviska
si
k
nej
treba
cca
1
km
/
20
minút
vyšliapať.
Jej
celková
dĺžka
je
viac
ako
1200
m,
ale
sprístupnených
je
len
515
m.
Hrúbka
podlahového ľadu dosahuje až 25m. Peknú virtuálnu prehliadku jaskyne nájdete
TU
.
Dobšinská
ľadová
jaskyňa
-
interiér.
Prvý
zostup
do
spodných
častí
jaskyne
absolvoval
kráľovský
banský
radca
E.
Ruffinyi
s
priateľmi
v
r.
1870,
už
o
rok
neskôr
bola
jaskyňa
sprístupnená pre verejnosť. Ako prvá jaskyňa v Európe bola v r. 1887 elektricky osvetlená.
Dobšinská
ľadová
jaskyňa
-
interiér.
Jaskyňa
má
vrecovitý,
dolu
rozšírený
tvar
s
jedným
otvorom
na
vrchu.
V
zime
sa
naplní
ťažším
studeným
vzduchom,
ktorý
v
nej
“sedí”
a
udržuje
mrazivú teplotu i v lete. Celková zásoba ľadu sa odhaduje až na 145.000 m3.
Dobšinská
ľadová
jaskyňa
je
Národnou
prírodnou
pamiatkou,
ktorá
je
zaradená
do
Svetového
prírodného
dedičstva.
Najväčšia
Veľká
sieň
má rozmery 72 x 42 m, výšku do 10 m. Najväčší ľadový stĺp má 9 m.
Medvedia jaskyňa
Jedna
z
mnohých
jaskýň
Slovenského
raja
-
typických
podzemných
prírodných
výtvorov
vo vápencovom podloží.
Medvedia
jaskyňa
nie
je
verejnosti
prístupná.
Kvôli
van-
dalom,
ktorí
ničili
kvapľovú
výzdobu
jaskyne
a
odnášali
medvedie
kosti,
bol
vchod
v
najužšom
mieste
uzavretý železnými dverami.
Najväčšou
jaskyňou
v
Slovenskom
raji
a
snáď
aj
na
Slovensku
je
v
r.
1972
objavená
Stratenská
jaskyňa
v
južnej
časti
národného
parku.
Nie
je
verejnosti
prístupná.
Je
dlhá
viac
ako
22
km
a
vyniká
mohutnosťou
podzemných
priestorov.
Jaskynný
Rozprávkový
dóm
má
rozlohu
9146
m2
a
je
najväčší v bývalej ČSR.
Medvedia
jaskyňa
sa
nachádza
pri
pohľade
z
Klauzu
dolu
Bielym
potokom
vľavo
pod
hrebeňom.
Názov
má
podľa
kostí
vyhynulých
jaskynných
medveďov,
ktoré
sa
tu
hojne
vyskytujú.
Medvedie
pohrebisko
bolo
ale
údajne
niekde
inde
a
sem
kosti
asi
priniesla
voda,
pretože
sa
tu
vraj
nenašla
žiadna kompletná kostra, všetky nálezy sú zmiešané z rôznych jedincov.